Tour SK

3. deň:

Trasa túry:

Štefanová - sedlo Medziholie - Stoh - Stohové sedlo - Poludňový grúň - Steny - Sedlo za Hromovým - Hromové - Hromové sedlo - Chleb - Snilovské sedlo - chata Vrátna

Keďže dnes máme v pláne túru po časti hlavného hrebeňa s iným východiskovým a iným koncovým bodom, tak auto nechávame pri penzióne a do Štefanovej cestujeme autobusom.

Úsek Štefanová - sedlo Medziholie (zelená ) už poznáme zo včerajška, jediným rozdielom je to, že teraz ho zdolávame v opačnom smere. Stúpanie nám skrášľuje panoramatická scenéria Veľkého Rozsutca. Po krátkom oddychu v sedle Medziholie pokračujeme (červená ) v stúpaní na náš dnešný prvý vrch - Stoh (1608 m). Sprvoti je chodník dosť rozbahnený, no nad pásmom lesa je už jeho kvalita lepšia. Navyše pochod začínajú spríjemňovať fantastické výhľady na blízke (Veľký Rozsutec a Terchová so svojimi lazmi) aj vzdialenejšie okolie (Kysucká vrchovina, Oravská Magura, niektoré doliny dolnej Oravy a pod.). Hore na Stohu nás privítal silný vietor, preto robíme iba "povinnú" fotodokumentáciu pri výškovej kóte a zostupujeme po pomerne prudkom svahu (určite to nie je balzam na JAZiho kolená) do Stohového sedla (1230 m). Ďalej pokračujeme pomerne príjemným stúpaním na Poludňový grúň (1460 m). Tesne pod jeho vrcholom si robíme "obedňajšiu prestávku", keďže na vrchole je priveľa ľudí. Od Poludňového grúňa nasleduje stúpanie na dvojvrch Steny (1572 m). Nie je príliš náročné, no mňa počas neho chytá menšia kríza (trvajúca až po Chleb). Pri každom kroku "cítim" členky aj lýtka. Možno sú to ešte "dozvuky" včerajšej túry. Chlapi majú po chvíli predo mnou slušný náskok. Na južnom vrchole Stien (vyšší z dvojice) sa navyše zhoršuje počasie. Fúka podobne ako predpoludním na Stohu a hlavný hrebeň zahaľujú husté mračná od juhozápadu. Žiaden dôvod na dlhé zdržiavanie sa. Marián ma odfotil pri tabuľke s menom a nadmorskou výškou vrchu (takýto spôsob dôsledného uvádzania geografických názvov vrchov a sediel v teréne sa mi veľmi páči), obliekam na seba všetko čo mi ešte zostalo vo vaku a rýchlo ďalej. Cestou na Hromové (1636 m) nás valiaca sa oblačnosť celkom zahalila. Musíme si dávať pozor na orientáciu. Rovnaké poveternostné podmienky (nulová viditeľnosť a silný vietor) má aj susedný Chleb (1645 m), preto najvyšší bod dnešnej túry veľmi rýchlo opúšťame a schádzame do Snilovského sedla (1524 m), v ktorom už panuje bezvetrie a dobrá viditeľnosť. Pred nami je ešte posledná etapa túry (zelená ) - náročný zostup ku Chate Vrátna, prevýšenie okolo 800 m na vzdialenosti (vzdušnou čiarou) asi 2 km. Navyše zostup na mnohých miestach sťažuje vápencová sutina na chodníku. "Pohodové" sú až záverečné serpentíny tesne nad chatou. A samozrejme aj pivo pri nej, ktorým si hasíme smäd a zároveň krátime čakanie na autobus.

4. deň:

Dnes ráno vstávame úplne "dolámaní". V pomere 3:1 (Peťo je nezmar) sme odhlasovali, že túru nahradíme nejakým poznávaco-kultúrnym programom. Voľba padla na skanzen vo Vychylovke.

Po asi 30 minútovej ceste malebnými dedinami v Kysuckej vrchovine a pod Kysuckými Beskydami prichádzame do Vychylovky. Vstupný areál Múzea kysuckej dediny je zároveň staničkou lesnej úvraťovej kysucko-oravskej železnice. Z jej pôvodnej dĺžky sa zachoval (obnovil a sprevádzkoval) iba asi 5 kilometrový úsek. Napriek tomu je to veľká atrakcia pre turistov (neviem totiž o skanzene, cez ktorý by prechádzal vláčik). Samotný skanzen umiestnený v krásnom prostredí doliny Chmúra má tiež svoje čaro. Nachádzame v ňom typické stavby ľudovej architektúry (až na jednu výnimku, ktorou je kostol, všetky drevené) charakteristické pre oblasť Kysúc (rodinné domy, stodoly, krčma, kostol, mlyn). V ich interiéroch sa nachádza zariadenie tradičné pre kysuckú dedinu zo začiatku minulého storočia obohatené o ukážky významných udalostí zo života jej obyvateľov (svadba, narodenie dieťaťa, pohreb). Napriek svojmu čaru je však skanzen vo Vychylovke dosť "rozťahaný" a nepôsobí natoľko kompaktným dojmom ako oravský skanzen v Zuberci-Brestovej. A to je jeden z hlavných dôvodov prečo sa mi Múzeum oravskej dediny páči viac než Múzeum kysuckej dediny.

Po prehliadke skanzenu sa vraciame späť do Terchovej a začíname organizovať popoludňajší piknik. Tatranský čaj už máme v zálohe, za jeho zabezpečenie sme JAZimu vďačný. Ostatné suroviny (klobásky, cibuľu, chlieb) kupujeme v neďalekej Jednote. Už len rozložiť oheň a "gril-party" sa môže začať.