Tour SK

5. deň:

Trasa túry:

Chata Vrátna - Snilovské sedlo - Veľký Kriváň-hrana - Veľký Kriváň - Veľký Kriváň-hrana - Pekelník - sedlo Bublen - Malý Kriváň - sedlo Priehyb - Dolina Kúr - Krasňany

Po regeneračnom dni máme v dnešnom pláne opäť "serióznu" túru - výstup na dva najvyššie vrchy Malej Fatry Veľký a Malý Kriváň.

Autobusom sa vyvážame ku Chate Vrátna, od nej nás čaká ťažký výstup do Snilovského sedla (zelená ). Ani nemusím pripomínať, že výstup realizujeme v dvoch "tradičných" skupinách. Peťo a Marián boli hore minimálne o 15 minút skôr ako JAZi a ja. Následný výstup (červená ) na Veľký Kriváň (1709 m) je v porovnaní s výstupom do Snilovského sedla "prechádzka po rovinke". Na vrchole Veľkého Kriváňa šťastie na pekné výhľady nemáme. Len čo sme vystúpili na vrchol, celý ho zahalili mraky. Neostáva nám nič iné iba pokračovať ďalej. Po niekoľkých minútach už stojíme na ďalšom vrchu hlavného hrebeňa s názvom Pekelník (1609 m). Spätný pohľad na Veľký Kriváň je na "šľaktrafenie", po mračnách v jeho vrcholových partiách už nie je ani stopy. Jednoducho mali sme smolu. Z Pekelníka zostupujeme do sedla Bublen (1510 m). Za ním (pred stúpaním na Malý Kriváň) si robíme obedňajšiu prestávku. JAZimu opäť začínajú vo výraznejšej miere robiť "šarapatu" kolená. Z tohto dôvodu mu v stúpaní na Malý Kriváň (1671 m) dávame náskok (my zvyšní si teda predlžujeme prestávku). Keď sa nám už JAZiho náskok zdá byť dostatočný, pokračujeme v ceste aj my. Stúpanie na Malý Kriváň je celkom príjemné, pretože aj keď je dosť tiahle, nie je príliš strmé. Navyše nám ponúka výhľady do ďalších dolín a kotlín. Po vystúpení na vrchol Malého Kriváňa pribúdajú aj výhľady na južnú časť Malej Fatry a do Turčianskej kotliny. Pozitívnu atmosféru tomuto úseku dnešnej túry dodáva aj ten fakt, že v oblasti Malého Kriváňa stretávame podstatne menej turistov než v predošlé dni (s oblasťou Rozsutcov sa to ani nedá porovnať). Môžeme nerušene vstrebávať to čarovné fluidum, ktorým na nás okolitá príroda pôsobí. Napr. okrem úžasných výhľadov na okolitú krajinu, nemáme problém spozorovať aj krúžiaceho orla.

Z Malého Kriváňa zostupujeme do sedla Priehyb (1462 m), v ktorom opúšťame hlavný hrebeň. Po jednej z bočných rázsoch (plnej čučoriedok a super výhľadov) schádzame do Doliny Kúr (už po modrej ). V hornej časti tejto doliny vedie turistický chodník hustým smrekovo-bukovým lesom. Neskôr sa napája na lesnú asfaltovú cestu idúcu popri potôčiku von z doliny, až napokon vyústi v Krasňanoch na autobusovej zastávke. Treba podotknúť, že výškový rozdiel medzi vrcholom Malého Kriváňa a Krasňanmi je približne 1300 m. Práve tento posledný úsek túry JAZiho priviedol k presvedčeniu, že zajtra uprednostní rehabilitáciu. Našťastie na zastávke v Krasňanoch nemusíme dlho čakať, pretože na trase Žilina - Terchová premávajú autobusy v pomerne vysokej frekvencii.

6. deň:

Trasa túry:

Terchová - Tiesňavy - Malé Nocľahy - Sokolie - sedlo Príslop- Baraniarky - Malé sedlo - Žitné - Veľké sedlo - Kraviarske - Sedlo za Kraviarskym - Stará dolina - chata Vrátna

Dnes sa na túru vydávame len v trojici, JAZi slovo zo včerajška (bohužiaľ) musel dodržať, jeho kolená si potrebujú oddýchnuť. Vzhľadom na trasu dnešnej túry nie sme odkázaní na žiadne dopravné prostriedky a na túru nastupujeme priamo od Penziónu LUKA. Naše kroky smerujú do Tiesňav, ktoré sú vstupnou bránou (navyše veľmi mohutnou a dojímavou) do Vrátnej doliny.

V Tiesňavách odbočujeme vpravo na Zbojnícky chodník (modrá ). Zbojnícky chodník je v skutočnosti jedno "neskutočné" stúpanie (sem-tam aj istené reťazami) do masívu Sokolia. Navyše námaha pri stúpaní nie je odmenená takmer žiadnymi výhľadmi, pretože chodník prechádza lesom a výhľad do Vrátnej doliny sa naskytá iba z niekoľkých miest. Toto strmé stúpanie trvá až po rázcestie Malé Nocľahy. Tu Zbojnícky chodník opúšťame a pokračujeme už iba miernym stúpaním (po žltej ) na vrchol Sokolia. Z vrcholu Sokolia (1171 m) je pekný polkruhový výhľad na krajinu (Vrátna dolina, časť hlavného hrebeňa Malej Fatry a bočný hrebeň s Baraniarkami). Z vrchu Sokolie zostupujeme opäť lesom do sedla Príslop (916 m), v ktorom si robíme prestávku na občerstvenie. Po nej nás čaká stúpanie (modrá ) na Baraniarky (1270 m), ktoré našťastie nie je príliš dlhé, zato miestami dosť strmé. Odmenou za výstup je však kruhový výhľad z vrcholu Baraniarok. Ďalej nasleduje zostup zaujímavým skalnatým terénom do Malého sedla (1177 m) a vzápätí opäť výstup (avšak len krátky) na Žitné (1265 m). Žitné je jediným úplne zalesneným vrchom spomedzi všetkých, na ktoré sme počas nášho malofatranského pobytu vystúpili. Z tohto dôvodu sa na jeho vrchole ani nezastavujeme (za predpokladu, že za zastavenie nebudeme pokladať čas nevyhnutný na urobenie "archívnej" fotografie) a pokračujeme v ceste do Veľkého sedla (1193 m). Vo Veľkom sedle začína tiahle, ale nie až také náročné, stúpanie na Kraviarske. Výstup na Kraviarske je navyše "obohatený" (okrem pekných výhľadov) aj množstvom čučoriedok popri chodníku. Toľko čučoriedok pokope som ešte v živote nevidel! Ak si uvedomím, že napr. v Tatrách pripadá (s troškou nadsázky) jedna čučoriedková "gulička" na 5 turistov, tak to, čo vidím vôkol seba, je čosi neskutočné. Táto "objektívna" skutočnosť výrazne spomalila náš postup. Po chvíli sme všetci traja červeno-modro-fialoví. Toto čučoriedkové osvieženie je v dnešnom sparnom dni veľmi príjemné. Ak sa aj na chvíľu prekonáme a pokračujeme ďalej, po pár krokoch znovu narazíme na nový čučoriedkový lán, ktorému nedokážeme odolať...

Po "čučoriedkových radovánkach" napokon úspešne vystupujeme aj na posledný vrch v rámci našej "malofatranskej expedície" - Kraviarske (1360 m). Z jeho vrcholu ešte raz poobdivujeme panorámu hlavného malofatranského hrebeňa, spravíme zopár fotiek a následne zostupujeme cez Sedlo za Kraviarskym (1230 m) a Dolinu za Kraviarskym ku Chate Vrátna. Keďže je dnes pomerne horúci deň, tak čakanie na autobus si celkom logicky krátime popíjaním zlatistého moku s penovou čiapočkou.

7. deň:

Tak ako aj po minulé roky na dnešný posledný deň už žiadnu túru nemáme v pláne. Spiatočnú cestu si osviežujeme zastávkou vo Važeckej jaskyni, ktorá síce nie je veľká, ale tak ako hádam všetky jaskyne je svojím spôsobom jedinečná a má svoje čaro. Navyše "svoje čaro" mali aj mladé sprievodkyne, ktoré nás jaskyňou sprevádzali...