Tour SK

Záp. Tatry, Roháče

Základné údaje:

Termín: júl 2008

Základný tábor: Zuberec, Penzión Bistár

1. deň:

V porovnaní s minulým letom nám zo zostavy vypadol Marián. Teraz určite prežíva "krutú" austrálsku zimu.

Do Zuberca sa presúvame autom, ktorého vodičom je Batman a veliteľom vozu Pevas. JAZimu a mne sa ušli zadné "fleky". Pohodlie vyplývajúce z tejto formy cestovania si musíme poriadne vychutnať, pretože spiatočnú cestu budeme musieť absolvovať vlakom, keďže Batman nás (podobne ako v Nízkych Tatrách) plánuje opustiť o nejaký ten deň skôr. Už od Košíc je naším sprievodcom dážď. Chvíľami je silnejší, načas úplne ustane, no rázne nám dáva najavo, že s počasím to nebudeme mať na Orave ľahké.

Okolo druhej popoludní sa hlásime u pani Bistárovej, ktorá nám ukazuje náš apartmán. S Pevasom sa v momente zhodujeme v tom, že sme pri výbere ubytovania mali šťastnú ruku. Po predbežnom vybalení sa a uložení potravinových zásob do chladničky, odchádzame do Múzea oravskej dediny. Skanzen je totiž jedinou turistickou atrakciou, ktorú môžeme v deň príchodu do Zuberca reálne absolvovať. Našu prehliadku skanzenu od samého začiatku sprevádza mrholenie. Pevas s Batmanom sa z tohto dôvodu rozhodli absolvovať prehliadku skanzenu v zrýchlenom režime. My s JAZim poctivo postupujeme od drevenice k drevenici, fotíme ich z vonku aj z vnútra a na konci prehliadky si vyzdvihneme Pevasa a Batmana z "Krčmy u mlynára". Aby nedošlo k nedorozumeniu: oni sa tam iba schovali pred dažďom a trpezlivo na nás čakali. Konzumácia nápojov pre dospelých prišla na rad až po príchode do Penziónu Bistár, keď sme z našich bohatých zásob otvorili fľašu becherovky.

2. deň:

O našom dnešnom programe rozhodlo počasie. Dážď a mrakmi zatiahnuté hory nám naordinovali kultúrno-poznávací program. Nasadáme do auta a smerujeme do Oravskej Lesnej na Oravskú lesnú železnicu.

V súčasnosti obnovená Oravská lesná železnica bola v minulosti súčasťou kysucko-oravskej úvraťovej železnice. Dolná stanica lesnej železničky s názvom Tanečník sa nachádza v úzkej doline, ktorú vypĺňa hustý ihličnatý les. Je približne 10:15, najbližší vláčik má ísť o 11:00. Kupujeme si lístky aj nejaké suveníry, prezeráme maličkú stálu expozíciu o Oravskej lesnej železnici a fotografujeme odstavené vagóniky a rušeň. Približne 15 minút pred odchodom vláčiku sme tu jedinými cestujúcimi. Z tohto dôvodu zamestnanci železničky pre nás chystajú maličkú drezinu. Vagón s lokomotívou by bol pre štyroch nadbytočným luxusom. Tesne pred jedenástou pribúdajú na parkovisku ďalšie dve autá. Počet cestujúcich sa zvyšuje na deväť. Ak k tomu pridáme strojvodcu s jedným ďalším pánom (žeby vlakvedúci?) a sprievodkyňu, tak do tej malej dreziny sa ledva dokážeme natrepať. Samotná cesta je však super zážitkom. Vláčik ostrými zákrutami stúpa k úvrati v sedle Beskyd. Lesné úseky sa striedajú s horskými lúkami a pasienkami. Zážitok z jazdy nám nedokáže pokaziť ani mierne mrholenie. Potom čo sa drezina úspešne vyšplhala do sedla Beskyd, nám slečna sprievodkyňa povie pár slov z histórie kysucko-oravskej úvraťovej železnice a nasleduje približne 20 minútová prestávka, v rámci ktorej môžu turisti vystúpiť na neďalekú novopostavenú rozhľadňu. Výhľad z nej na hornooravskú krajinu musí byť za dobrého počasia výdatným balzamom na dušu. My to šťastie nemáme, ťažké mraky zahaľujú už najbližšie vrchy. Po pár minútach strávených na rozhľadni sa vraciame späť k drezine. Spiatočná cesta je lepšia v tom, že nás už nesprevádza mrholenie. Kuriózne mi však pripadá to, že sprievodkyňa od nás opäť pýta lístky. Nechápem prečo, keď nám ich už raz štikala. Asi je to predpis... V staničke Tanečník naša nostalgická jazda končí. Vystupujeme z dreziny, trošku sa tu ešte poobzeráme a pomaličky odchádzame. Na spiatočnej ceste do Zuberca si v mysli vybavujeme to, čo sme na Oravskej lesnej železnici videli a zažili. V porovnaní s Kysuckou lesnou železnicou vo Vychylovke, mi Oravská lesná železnica pripadá menej rušná, menej známa a teda aj menej navštevovaná. Pričom v porovnaní s Vychylovkou (kde vláčik prebehne prakticky iba cez skanzen) je lesná železnička na Orave podstatne dlhšia. To, prečo pre verejnosť je oravská železnička menej známa, som zistil hneď po otvorení informačného letáku, ktorý som si vzal pri pokladni. Otvorili ju totiž iba na jar tohto roku (2008).

Návštevou mäsiarne v Zuberci sme spečatili itinerár nášho večerného programu, keď sme nakúpili klobásu na opekačku. Ako "stabilizátor" nám počas opekačky slúžila hruškovica.