Tour SK

Orava, Roháče

Základné údaje:

Termín: júl 2004

Základný tábor: Habovka, Ubytovanie - Tekeľ

1.deň:

Trasa túry:

Habovka - Zuberec - Brestová-skanzen - Zuberec - Habovka

Podobne ako pred rokom sa naša "výprava" skompletizovala na košickej železničnej stanici. Rozdiel je jedine v tom, že teraz cestujeme rýchlikom až po Kráľovany, kde prestupujeme na "oravskú motorku". Ňou cestujeme do Podbielu. V Podbieli sa rýchlo presúvame na autobusovú zastávku, keďže autobus do Habovky nám odchádza za cca. 10 minút. Napokon sme ho v pohode stihli a pred druhou popoludní sme už na mieste - v Habovke u pána Tekeľa. Pri výbere ubytovania sme mali aj tento rok šťastnú ruku. Prístavba na dvore pána Tekeľa slúžiaca na ubytovávanie turistov je postavená v "podhorskom" štýle a je veľmi útulná.

Okolo 15.00 sa vydávame na "obhliadku terénu". Po maximálne 100 m sme na konci Habovky pri moste ponad Studený potok, po prejdení mostu nás už víta tabuľa Zuberec. Po prejdení cez Zuberec pokračujeme prechádzkovým tempom k Múzeu oravskej dediny v časti Brestová (po červenej ) a cestou si vychutnávame prvé pohľady na Roháče. Ku skanzenu prichádzame okolo 17.00, občerstvujeme sa v jednom z bufetov (čím iným ako pivom) a - hoci "natesno" - stíhame aj prehliadku skanzenu (oficiálne zatvárajú o 18.00). Na popis našich dojmov zo skanzenu by som musel použiť samé superlatíva. Zhrniem to do jednej vety: Krajší, ucelenejší a romantickejšie pôsobiaci skanzen som zatiaľ na Slovensku nevidel. Je to skutočná drevená dedina s domami, ulicami, kostolom, krčmou a letnými obydliami (slúžili bačovi a valachom na salaši). Romantickú scenériu skanzenu dotvárajú Studený potok, ktorý preteká priamo skanzenom, a okolité hrebene Roháčov.

Po prehliadke skanzenu sa tou istou trasou vraciame do Habovky a večer testujeme kvalitu tamojšej reštaurácie umiestnenej v kultúrnom dome.

2.deň:

Trasa túry:

Zverovka - Adamcuľa - Ťatliakova chata - Prvé Roháčske pleso - Druhé Roháčske pleso - Tretie Roháčske pleso - Štvrté Roháčske pleso - Roháčsky vodopád - Adamcuľa - Zverovka

Na dnešok máme v pláne hádam najznámejšiu a najnavštevovanejšiu trasu v Roháčoch - prechod Roháčskou dolinou vrátane prechodu okolo Roháčskych plies a Roháčského vodopádu. Z Habovky sa autobusom vyvážame na Zverovku, ktorá je východiskovým bodom našej túry. Celou Roháčskou dolinou až po Ťatliakovu chatu vedie asfaltová cesta (červená značka ), takže ide sa nám "jedna radosť" a bez toho, aby sme neprestajne museli pozerať pod nohy, si vychutnávame panorámu Roháčov. Ideme priemerným tempom, navyše náš postup neurýchľujú ani početné "fotozastávky". Keďže tento rok je už každý člen našej výpravy vybavený fotoaparátom, tak pre okolitých ľudí pôsobíme ako japonskí turisti v Európe - len "cvikáme a cvikáme"...

Pri Ťatliakovej chate nás víta prvé pleso - Ťatliakovo jazero (1370 m), vo vodách ktorého sa zrkadlia okolité vrchy a štíty - Volovec, Ostrý Roháč, Plačlivé. Ďalej už pokračujeme po tradičnom tatranskom kamennom chodníčku (zelená ). Les redne, objavuje sa prvá kosodrevina a nám sa otvárajú opäť nové pohľady (tentokrát zhora) na Ťatliakovo jazero, Ťatliakovu chatu a do celej Roháčskej doliny. Po ďalšom nie príliš náročnom stúpaní začína najkrajší úsek dnešnej túry - Roháčske plesá. Najväčším (a zároveň najnižšie položeným) zo štvorice plies je Prvé Roháčske pleso (1562 m). O niečo vyššie sa (doslova) jedno pri druhom nachádzajú Druhé Roháčske pleso (1650 m) a Tretie Roháčske pleso (1653 m), najvyššie položeným je Štvrté Roháčske pleso (1719 m). Pri Štvrtom Roháčskom plese ešte objavujeme posledné zvyšky snehu, ktoré sú pre nás atrakciou (predsa len sneh v júli nevídavam každý deň) a automaticky sa na nich fotíme. Zároveň plnými dúškami nasávame panorámu Roháčskych plies a štítov, ktoré ich obklopujú. Po krátkom oddychu a občerstvení zostupujeme k Roháčskemu vodopádu (modrá ). Roháčsky vodopád je jedným z mála vodopádov v Západných Tatrách, avšak čo do mohutnosti (chápme tým množstvo pretečenej vody za sekundu) patrí určite k najmohutnejším vodopádom na Slovensku. V tomto smere ho prekonajú iba niektoré vodopády vo Vysokých Tatrách (napr. Studenovodské vodopády). Pod vodopádom nasleduje (už) neodmysliteľné fotenie. Priam adrenalínovým zážitkom je naše fotenie bezprostredne vedľa dopadajúcich vôd vodopádu, stačí 10-15 sekundové pózovanie pred objektívom a od zadku nadol sme úplne mokrí. Odfrkujúca ľadová voda rýchlo urobí svoje. Ale zasa nebolo to nič strašné, veď v horúcom lete človek obschne veľmi rýchlo a cestou na Zverovku sa tak aj stalo. Na Zverovke si čakanie na autobus spríjemňujeme popíjaním piva a hodnotením prežitého dňa.

3.deň:

Trasa túry:

Oravský Podzámok - Zadný Racibor - Kamenný Závoz - Chata na Kubínskej holi - Dolný Kubín

Návšteva Oravského hradu bola taktiež v našich turistických plánoch. A keďže ráno počasie nad Roháčmi nepôsobilo lákavo, vybrali sme sa na Oravský hrad dnes. Vďaka celkom dobrým spojom (autobusom po Podbiel, ďalej vlakom do Oravského Podzámku) sme sa na Oravský hrad dostali pomerne rýchlo.

Prvé fotografie s panorámou Oravského hradu robíme hneď od železničnej stanice, ďalšie z mosta ponad rieku Orava. V pokladni pod hradom kupujeme vstupenky a prehliadka hradu môže začať. Expozíciou Oravského hradu sme príjemne prekvapení. S Peťom som sa zhodol, že je krajšia ako na slávnom Karlštejne. Dynamiku prehliadke dodáva vystúpenie skupiny historického šermu a skupiny hudobníkov prezentujúcich renesančnú hudbu. Po asi hodine sa prehliadka Oravského hradu končí v najvyšších častiach Horného hradu, z ktorých je fantastický výhľad do údolia rieky Oravy.

Po absolvovaní prehliadky hasíme smäd v jednej štýlovo zariadenej reštaurácií v podhradí. Zároveň diskutujeme o ďalšom postupe. Keďže je cca. ešte len 12 hodín, výstup na Minčol alebo Kubínsku hoľu sa nám zdá celkom reálny. Veď na Chatu na Kubínskej holi je to podľa mapy 1:50 h, na hlavný hrebeň Oravskej Magury ešte 30 min. navyše. Skutočnú pravdu o časových intervaloch však odhaľujeme až priamo v teréne. Neviem, čo za "kamzík" prišiel k tomu časovému údaju 1:50 h, ale nám sa podarilo na Chatu na Kubínskej holi doraziť za 2:20 h (pričom my patríme k turistom, ktorý "mapové" časy skôr skracujú než naopak). Samotná túra (aj napriek spomínanej skutočnosti) pritom prebiehala v pohode. Turistická značka (modrá ) takmer po celý čas kopíruje lesnú asfaltovú cestu, ktorú obklopujú hlboké oravské lesy. Je to úsek ako stvorený na romantické nenáročné prechádzky v prírode. Akurát je z nášho pohľadu "trošku" pridlhý... Pri príchode (podľa mapy s polhodinovým meškaním) na Chatu na Kubínskej holi (1096m) nám je hneď jasné, že naše plány musíme korigovať a teda z výstupu na Minčol už nebude nič. Namiesto neho prichádza na rad krátky relax a občerstvenie pred chatou, neskôr aj v chate. Rozhodli sme sa totiž urobiť tržbu aj personálu chaty a zašli sme na polievku. Keďže mňa hlavne smädilo, tak som si dal "chmeľovú".

Pred nami je už iba posledná etapa túry, zostup do Dolného Kubína (zelená ). Hneď prvý úsek je dosť nepríjemný, keďže zostupujeme po trávnatej zjazdovke, ktorá je po daždi šmykľavá. Pod zjazdovkou nás čaká menšie prekvapenie, turistický chodník totiž prechádza popri jelenej obore (alebo farme?). Hneď máme fotoaparáty v pohotovosti. Keďže môj "foťák" nemá zoom, tak sa snažím dostať čo najbližšie k ohrade, ale rýchlo zisťujem, že to bola osudná chyba. Stádo jeleňov sa za pár sekúnd presunulo na opačnú stranu obory. Peťo už iba skonštatoval, že som to svojou nepremyslenou taktikou pokazil (samozrejme, že jeho "konštatovanie" obsahovalo podstatne "šťavnatejšie" výrazy).

Za ďalšiu približne polhodinku schádzame miernym klesaním (až na jednu výnimku, keď sme sa na jednom síce veľmi krátkom úseku - asi 10 m - kĺzali takmer po zadku) do Dolného Kubína, presnejšie na jeho stanicu SAD. Späť do Habovky cestujeme na rozdiel od rána iba autobusmi (s prestupom v Podbieli). V Habovke pri pohľade na slnkom zaliate Roháče sa nám podvedome vkrádajú do mysle výčitky, že sme výlet na Oravský hrad mohli odložiť na iný deň...