Tour SK

4. deň:

Trasa túry:

Demänovská ľadová jaskyňa - Demänovská jaskyňa slobody

Náplňou dnešného oddychového dňa je návšteva Demänovských jaskýň. Keďže JAZi a obaja Peťovia Demänovskú ľadovú jaskyňu navštívili pred niekoľkými rokmi, tak dnes jej návštevu nemajú v pláne. Marián a ja ju však rozhodne vidieť chceme, hoci Pevas nám o nej šíri nie príliš lichotivé referencie.

Vstupný areál Demänovskej ľadovej jaskyne je dobre viditeľný už zo zastávky autobusu. Nachádza sa približne 90 m nad dnom doliny a pôsobí ako orlie hniezdo zasadené do neprístupnej skaly. Keďže sme "podkutí" informáciami z rôznych zdrojov (nie len od Pevasa), tak už pred samotným vstupom do jaskyne vieme, čo od nej môžeme očakávať. Jej názov "ľadová" je v podstate trošku zavádzajúci, pretože jaskyňa je v prevažnej miere sintrová a ľad v jej najnižších partiách vznikol len sekundárne. Z celkovej dĺžky prehliadkovej trasy 650 m sa ľadová výplň nachádza na 50 maximálne 100 metrovom úseku. Kto tu chce vidieť 100 000 m3 ľadu ako napr. v Dobšinskej ľadovej jaskyni, tak ten odíde odtiaľ sklamaný rovnako ako Pevas pred pár rokmi. Môj dojem z Demänovskej ľadovej jaskyne však určite nie je negatívny. Jej sintrová výzdoba je primeraná (aj keď na druhej strane tam nie je "kvapeľ na kvapli") a ľadová výzdoba v Kmeťovom dóme je zasa príjemným spestrením prehliadkovej trasy. Kto v Demänovskej ľadovej jaskyni zatiaľ nebol, tak nech si ju určite niekedy príde pozrieť...

Asi 3-kilometrový úsek medzi Demänovskou ľadovou jaskyňou a Demänovskou jaskyňou slobody absolvujeme s Mariánom v prechádzkovom tempe. V bufete na parkovisku pod Demänovskou jaskyňou slobody dopĺňame energiu a čakáme na zvyšok partie, pretože Demänovskú jaskyňu slobody už chceme vidieť všetci. Napokon naše čakanie ani dlho netrvalo, chlapi boli pri nás skôr než sme očakávali.

Vstupný areál Demänovskej jaskyne slobody sa nachádza necelých 70 m nad dnom doliny, ale na rozdiel od predošlej jaskyne ho zdola nie je vôbec vidieť. Pri kupovaní vstupeniek máme celkom dobrý pocit, pretože všetci ľudia vôkol nás si kupujú lístky na "Tradičný okruh". "Vytešujeme" sa, že na našom "Veľkom okruhu" bude menej ľudí a podstatne intímnejšia atmosféra. Napokon skutočnosť predčila všetky naše očakávania. Na "Tradičný okruh" sa natrieskali úplne všetci ľudia čakajúci pred jaskyňou. Na "Veľký okruh" zostávame čakať iba my piati! Po pár minútach sa pri nás objavuje šarmantná sprievodkyňa a prehliadka o dĺžke 2200 m trvajúca cca. 100 minút sa môže začať... A naše dojmy z prehliadky? Sú neopísateľné! Od prvých metrov prehliadkovej trasy sa utvrdzujeme v tom, že sme vstúpili do čarovného rozprávkového sveta, ktorý len tak hocikde nenájdeme. Mohutné dómy (Hlboký dóm, Veľký dóm), zurčiaci podzemný tok Demänovky, tisíce krásne sa lesknúcich kvapľov vo vývojovo najstarších častiach jaskyne (Králova galéria, Ružová sieň, Pekelný dóm, Jánošíkov dóm), či doslova "predieranie sa" pomedzi kvaple kdesi za Jánošíkovým dómom. To všetko sú zážitky, ktoré nám navždy zostanú vryté v pamäti. Bez akejkoľvek polemiky sa po ukončení prehliadky zhodujeme na tom, že v krajšej a pôsobivejšej jaskyni sme dosiaľ nikdy neboli. A každá ďalšia jaskyňa, ktorú v budúcnosti navštívime, bude mať čo robiť, aby "pretromfla" Demänovskú jaskyňu slobody.(JAZi: Aj keď veľký okruh vytiahne z vašej peňaženky väčší obnos, rozhodne si ho nenechajte újsť. Výzdoba v Ružovej sieni a majestátnosť dómu objaviteľov stojí za to. Bohatosť výzdoby je miestami zarážajúca, až človek niekedy nevie kde skôr pohľad stočiť a na čom si oči vyočiť.)

Záver "jaskyniarskeho" dňa trávime pri grilovačke a Demänovke. Aby nevzniklo nedorozumenie. Myslím na tú Demänovku, ktorá má 38%, nie tú, ktorá má 7 stupňov Celzia (JAZi: Pre detailnejšie vysvetlenie pointy predchádzajúcej vety: v prvom prípade ide o likér lahodnej chuti, v druhom o rovnomernú riečku kľukatiacu sa Demänovskou dolinou.).

5. deň:

Trasa túry:

Demänovská jaskyňa slobody - Sedlo Sinej - Siná - Sedlo Sinej - Havrany - Bôr - Zákľuky - Poľana - Sedlo Poľany - Tri Vody - Mikulášska chata - Demänovská Dolina-Jasná

Batman už dnes odchádza, preto s nami absolvuje iba časť túry - výstup na Sinú. My ostatní máme v pláne absolvovať celý tzv. "žltý okruh", teda bočnú rázsochu cez Bôr, Zákľuky až na Poľanu nachádzajúcu sa už na hlavnom hrebeni a potom cez Tri Vody dolu.

Túru začíname pri Demänovskej jaskyni slobody, chvíľu musíme "snoriť" po žltej značke. Po asi 200 metroch postupu južným smerom po modrej nachádzame konečne odbočku vpravo na žltú . Najprv chodník vedie dnom doliny súbežne s potôčikom, neskôr nás čaká prudké stúpanie lesom do Sedla Sinej (1296 m). V sedle odbočujeme vpravo a už o čosi miernejším stúpaním cez predvrchol Repiská (1406 m) vystupujeme po vyše polhodine (od sedla) na vrchol Sinej (1560 m). Celá Liptovská kotlina nám leží pod nohami. Za optimálnej viditeľnosti musia byť odtiaľ fantastické výhľady. My však šťastie na optimálnu viditeľnosť nemáme. Naopak obloha sa poriadne zatiahla, niekde nad Ružomberkom aj prší. Takže výhľad na Chočské vrchy, resp. Západné Tatry máme iba "na dumaka"(JAZi: "na dumaka" - jedná sa o slangový výraz znamenajúci leda tak v mysli, v predstavivosti, virtuálne). Po zostupe do Sedla Sinej sa lúčime s Batmanom a už bez neho pokračujeme ďalej v plánovanej trase. (JAZi: Neskôr sa dozvedáme, že BAT šťastne a v novom národnom rekorde absolvoval "downhill" do východiskového bodu. Aj touto cestou mu chceme k vrcholnému výkonu zablahoželať.) Stabilnými obyvateľmi lesa, ktorým za Sedlom Sinej prechádzame, sú vraj aj medvede. Aspoň to nám tvrdil včera pán Majerčiak, majiteľ privátu, v ktorom sme ubytovaní. Nemáme dôvod mu neveriť, veď on to tu všetko dobre pozná. Napokon sme však internetový manuál s názvom "Ako riešiť stretnutie s macom" overovať v praxi nemuseli, keďže nikde v húštine sa žiadna hlava "chlpáča" nezjavila (teda aspoň my sme nijakú nezbadali). Za dvojvŕškom Havrany (1437 m) les prechádza do kosodreviny a rozľahlých čučoriedkových stráni. Čučoriedky sa v momente stávajú hlavným spomaľovačom výstupu na Bôr (1888 m). Na druhej strane však časté zastávky v čučoriedkach sú jediným pozitívnym faktorom pomerne strmého výstupu. S rastúcou nadmorskou výškou pribúdajú aj efektné výhľady na Sinú, do dolín pod nami a na hlavný hrebeň. Žiaľ, náznaky mrholenia a silnejúci vietor nás nútia rýchlejšie postupovať a na dlhšie rozplývanie sa výhľadmi nie je čas. Po vystúpení na trávnaté temeno Bôru sa nám pred zrakom zjavuje najvyšší bod dnešnej túry - Zákľuky (1914 m). Cesta na Zákľuky už nepredstavuje žiadnu väčšiu záťaž, najprv trochu prudšie klesneme a potom tiahlym miernym stúpaním sa dostaneme na vrchol. Analogickú procedúru (teda krátke klesanie a následné stúpanie) absolvujeme ešte raz a to pri výstupe na vrch Poľana (1890 m). Následne sa po hlavnom hrebeni presúvame do Sedla Poľany (1837 m), z ktorého (takisto ako v prípade túry na Chopok) zostupujeme cez Tri Vody k Mikulášskej chate. Pri nej si až do odchodu autobusu robíme "pivnú" prestávku.

6. deň:

Trasa túry:

Demänovská jaskyňa slobody - Vyvieranie - Iľanovské sedlo - Sedlo Machnaté - Pod Krakovou hoľou - Krakova hoľa - Pod Krakovou hoľou - Sedlo Machnaté - Demänovská jaskyňa slobody

Podobne ako včera túru začíname pri Demänovskej jaskyni slobody. Napájame sa na zelenú značku a popri toku Demänovky postupujeme k ústiu dolinky Vyvieranie. Jej názov je možno odvodený od vyvieračky podzemného toku Demänovky pretekajúceho Demänovskou jaskyňou slobody. Takto "naživo" vidíme vyvieračku po prvýkrát a je to skutočne dojímavý prírodný jav. Od vyvieračky sa uberáme napravo a popri pre verejnosť uzavretom vchode do Demänovskej jaskyne mieru vstupujeme do doliny Vyvieranie. Nie sú v nej síce vodopády ako v Slovenskom raji, ale napriek tomu oplýva množstvom menších kaskád a vodných hrncov. V hornej časti tiesňavy opúšťame koryto potôčika a serpentínami stúpame do Iľanovského sedla (1253 m). V ňom odbočujeme vpravo na žltú a lesným chodníkom sa uberáme k sedlu Machnaté (1450 m). Od sedla Machnaté nás ku Krakovej holi sprevádza okrem žltej aj modrá značka. Les postupne nahrádza bujná - miestami vyše dvojmetrová - kosodrevina, ktorá značne komplikuje výhľady do dolín. Avšak výhľadu na vrcholové bralo Krakovej hole, ktoré tróni nad našimi hlavami, to nebráni. Po približne hodine chôdze (hoci na smerovníku v sedle Machnaté bolo 45 min. a v mape pre zmenu 1:15 h) prichádzame k smerovníku Pod Krakovou hoľou, od ktorého je to na Krakovu hoľu (1752 m) necelých 10 minút po modrej významovej značke. Z vrcholovej skalnej galérie Krakovej hole sú krásne výhľady na sever (Liptovská kotlina, Vysoké Tatry, Západné Tatry, Chočské vrchy), ale vietor, ktorý nás tu "privítal", nás núti po pár uskutočnených záberoch utekať rýchlo preč.

Po sedlo Machnaté sa vraciame tou istou trasou. Avšak na rozdiel od cesty nahor teraz pokračujeme po modrej popod bralnatý vrch Pusté. Tento úsek nás príjemne prekvapuje svojou romantickou atmosférou. Zostupujeme lúčnymi úbočiami, ktoré sú posiate solitérnymi vápencovými bralami bizarných tvarov. Pomaly ani nevieme, ktorú skalu skôr odfotiť. Navyše ani výhľady odtiaľ nie sú zanedbateľné. Pod sebou máme dolinku Machnaté, z juhovýchodu na naše kroky "dozerá" Krakova hoľa a južný obzor vypĺňa hlavný nízkotatranský hrebeň, presnejšie to, čo odtiaľ vidíme, je oblasť Chopku. Tieto romantické horské lúky po chvíli strieda hustý les a v ňom "nekonečná" sústava serpentín, ktorá nás privádza na miesto, na ktorom sme túru ráno začínali, teda k Demänovskej jaskyni slobody.

7. deň:

A nadišiel čas rozlúčky s Nízkymi Tatrami... Pevas a JAZi odchádzajú ešte v čase, keď sa ja iba otáčam na druhú stranu, Marián čosi po deviatej a ja sa s Majerčiakovcami lúčim okolo jedenástej (JAZi: Zas jedna vydarená letná akcia. Už teraz sa teším na ďalšiu.).