Tour SK
Slovenský raj
Základné údaje:
Termín: júl 2003
Základný tábor: Hrabušice, Ubytovanie - Polovka
1.deň:
Trasa túry:
Hrabušice - Podlesok - Suchá Belá-vrchol - Podlesok - Hrabušice
O 7.00 na železničnej stanici v Košiciach sme už takmer kompletní a nastupujeme na "osobák" smer Poprad. Marián pristupuje v Krompachoch. Cesta po Vydrník zbehla rýchlo, musíme vystupovať. Keďže sme vedeli, že nám v tom čase nejde žiaden autobus, do Hrabušíc sa vydávame pešo. Nie je to nič strašné, za necelú hodinu (a to sme ovešaní batohmi ako vianočné stromčeky) sme v Hrabušiciach. Bez akýchkoľvek problémov nachádzame náš základný tábor: Ubytovanie u Polovku. Keďže náš apartmán sa ešte upratuje, "bagaž" skladáme v garáži. Čo-to zajeme a okolo 11.30 vyrážame na prvú (pomerne krátku) túru - prechod Suchou Belou. Suchá Belá je jednou z najkrajších a časovo najdostupnejších roklín v Slovenskom raji.
Na Podlesku si u vyberača parkovného kupujeme 5-dňovú vstupenku do roklín Slovenského raja za 50 Sk (a vraj je u nás všetko drahé). Už nám teda nič nebráni vstúpiť do ústia Suchej Belej. Chodník (zelená značka ) prechádza korytom potôčika. Roklina je od začiatku veľmi úzka a pôsobivá. Po chvíľke prichádzame k prvej sústave rebríkov nad Misovými vodopádmi. Po niekoľkých obligátnych cviknutiach "foťákom" postupujeme ďalej. Nasledujúca "fotozastávka" je pod Okienkovým vodopádom. Prah vodopádu prekonávame dlhým rebríkom, na ktorého konci nás čaká prelezenie cez skalné okienko (pre 120-kilových "ceprov" to môže byť značný problém). Posledným vodopádom kaňonu je Korytový vodopád (najmenší spomedzi vyššie spomínaných). Počas následného stúpania nám potôčik priam mizne pred očami, až sa napokon úplne stratí. Turistický chodník prechádzajúci Suchou Belou končí na okraji náhornej plošiny Glac. Keďže dané miesto je križovatkou viacerých turistických chodníkov (Piecky, Malý Kyseľ, ...), v okolí turistického prístrešku je ľudí ako na pražskom "Wilsoňáku" v rannej špičke. Po krátkom občerstvení zostupujeme pohodlnou asfaltovou cestou na Podlesok. Na Podlesku si pripomíname potrebu dbať o pitný režim (inými slovami "uderili" sme po pive). Po takomto občerstvení aj cesta do Hrabušíc (resp. k Polovkovmu zariadeniu) zbehne lepšie. U Polovku na nás už čaká rozsiahly apartmán aj s terasou (najlepší v celom zariadení), dočasnému "skladu" v garáži je koniec.
Na podvečer si nechávame "monitoring" miestnych lokálov a zo zvedavosti zájdeme aj do novootvoreného turistického informačného centra. Jeho interiér nás ničím neprekvapil, čo už nemožno povedať o jeho vedúcej. Jej kypré "prednosti" ukryté pod svetlomodrým tričkom nemohli újsť našej pozornosti. Hneď nám bolo jasné, že do informačného centra sa budeme chodiť "informovať" častejšie...
2.deň:
Trasa túry:
Veľký Sokol-ústie - Veľký Sokol-vrchol - Malá Poľana - Palc - Píla - Suchá Belá-vrchol - Pod Vtáčim hrbom - Podlesok - Hrabušice
Plán túry je jasný: rokliny Veľký Sokol a Piecky. Do ústia rokliny Veľký Sokol je to cca. 8 km, preto na prepravu využívame služby pána Polovku, resp. jeho dodávky určenej na prepravu turistov. Aj keď táto služba nie je najlacnejšia, ušetrené 2 hodiny (1:40 minimálne) pochodu sú na nezaplatenie. Po chvíli sme na požadovanom mieste a vstupujeme do rokliny Veľký Sokol (po žltej ). Na rozdiel od Suchej Belej je Veľký Sokol vo svojej dolnej časti pomerne širokou a majestátne pôsobiacou dolinou, na úzku roklinu sa mení až vo svojej strednej a hornej časti (Kamenné vráta a Rothova roklina). V kaňone sú 2 väčšie vodopády (Veľký a Malý vodopád). Po približne 2 hodinách sme už v závere doliny a po kratšom stúpaní sa - rovnako ako v 1.deň - dostávame na planinu Glac (prechádzame zo žltej na červenú ). Na planine sa striedajú ihličnaté a zmiešané lesy s romantickými horskými lúkami a čistinkami. Na jednej z nich (Malá poľana) opúšťame planinu Glac a zostupujeme do osady Píla, kde ústí roklina Piecky. Na jej začiatku (opäť žltá ) nás sprevádza a zároveň znepokojuje mierne mrholenie. To, našťastie, po chvíli ustáva. Po absolvovaní spodnej časti Piecok (menej zaujímavej) nás ohúril skalný prah (odhadujem ho na cca. 20m) Veľkého vodopádu. Na skalnú galériu vystupujeme rebríkom, ktorý je na pravej strane vodopádu. Keďže je to hádam najdlhší rebrík v Slovenskom raji, výstup po ňom je riadnym "útokom" na psychiku. Marián po jeho zdolaní spomínal "všetkých svätých"... Nad Veľkým vodopádom sa roklina rapídne zužuje, po drevených lávkach a upravených kmeňoch stromov v koryte potoka prechádzame skalnými úžinami miestami širokými maximálne 2 m, avšak vysokými aj niekoľko desiatok metrov. Rebrík ponad Terasový vodopád zdolávame hravo, s tým predošlým pri Veľkom vodopáde je totiž neporovnateľný. Nad Terasovým vodopádom roklina opäť mení svoj charakter, postupne sa rozširuje, jej bočné steny a svahy sa zmierňujú, až napokon spojite prechádza do (pre nás už starej známej) planiny Glac.
Keďže chceme Slovenský raj "preskúmať" čo najviac, z križovatky turistických chodníkov nad Suchou Belou sa tentokrát na Podlesok spúšťame inou cestou ako včera (najprv po žltej , neskôr po červenej značke ). Ešte "malé občerstvenie" na Podlesku a jeden nezabudnuteľný deň je za nami...
3.deň:
Trasa túry:
Hrabušice - Hrdlo Hornádu - Kláštorská roklina-ústie - Kláštorisko - Obrovský vodopád - Kyseľ-rázcestie - Biskupské chyžky - Malá Poľana - Suchá Belá-vrchol - Kyseľ-rázcestie - Kláštorisko - Pod Kláštoriskom - Hrdlo Hornádu - Hrabušice
Dnešný pohľad na oblohu neveští nič dobré. Tmavosivé mračná nad nami sú predzvesťou toho, že každú chvíľu môže začať "ľabať". Nenecháme sa však počasím odradiť a vyrážame na túru. Náš predbežný plán trasy je takýto: Hrabušice - Prielom Hornádu - Kláštorská roklina - Kláštorisko - Veľký Kyseľ (ak čas a počasie dovolia, tak aj Malý Kyseľ).
Skratkou cez polia sme zakrátko v Hrdle Hornádu, ktoré je vstupnou bránou do Prielomu Hornádu. Turistický chodník (modrá značka ) kopíruje vodný tok, pričom v exponovaných úsekoch nachádzajúcich sa niekoľko metrov nad hladinou Hornádu je zabezpečený (pre Slovenský raj povestnými) stúpačkami a reťazami. Plnými dúškami si vychutnávame nádhernú prírodnú scenériu, menej nás už teší tá skutočnosť, že začína pršať. Intenzita dažďa sa zvyšuje... Pri moste ponad Hornád v mieste ústia Kláštorskej rokliny si dávame "vyčkávaciu" prestávku. Snažím sa ukryť v hustejšom lesnom poraste, ale veľmi to nepomáha, mokrý som tak, či tak. Čakáme 30 možno aj 45 minút, no pršať neprestáva. Čakať ďalej pod mostom na dobré počasie už nemá zmysel. Musíme sa rozhodnúť čo ďalej, buď sa vrátiť (to sa nám príliš nechce) alebo to risknúť a pokračovať v plánovanej trase v nádeji, že sa popoludní vyčasí. Rozhodnutie je jednomyseľné: Pokračujeme! V prípade, že sa počasie neumúdri, tak sa stále môžeme vrátiť z Kláštoriska. Navyše na Kláštorisku máme lepšie vyhliadky na úkryt pred dažďom. Hore Kláštorskou roklinou na Kláštorisko (zelená ) "prefrčíme" za 32 minút (podľa mapy je to 1 hodina). Keďže počasie sa stále nemení a my sme už riadne premočení, chata na Kláštorisku je pre nás vykúpením. Bez ohľadu nato kto si čo bude myslieť vyzliekam zo seba najviac premočené veci a za stôl sadám "hore-bez". Čašník nám hneď poskytol "prvú pomoc" - čaj s rumom a keďže je zhruba poludnie rozhodli sme sa aj dačo zajesť (pri pohľade cez okno je nám jasné, že niet sa kde ponáhľať). Navyše ceny tu majú (vzhľadom nato, že sme v národnom parku v nadmorskej výške 770m a vzhľadom nato, že dovolenka je raz do roka) celkom "zvládnuteľné". Popri obschýnaní, konzumácii dobrého obeda a popíjaní piva si všímame aj osadenstvo pri okolitých stoloch. Skupina Čechov v rohu aplikuje "prvú pomoc" približne každých 15 minút, čoho dôsledkom je to, že už majú chuť spievať aj slovenské ľudovky. Oni už zrejme dnes "došli". Pri vedľajšom stole sú mi zase povedomé dve dámy (matka s dcérou) tiež s Česka, ktoré sme stretli už včera pri zostupe z Malej Poľany k ústiu Piecok. Tá malá (môže mať 16-17) je celkom sympatická...
Po vyše hodine sa konečne vyčasilo a my môžeme pokračovať ďalej. Po ľavej strane chodníka (modrá ) sa nám ponúkajú výhľady do rokliny Kyseľ, ktorá je už cca. 30 rokov (od vtedajšieho veľkého požiaru) uzavretá. Prístupným z celej rokliny zostal jedine Obrovský vodopád (žltá ). A my si pohľad naň samozrejme nemôžeme nechať ujsť. Aj napriek tomu (alebo práve preto?), že výhľad na vodopád nie optimálny (keďže je "v opačnom garde", z mostíka nad skalným prahom vodopádu sa pozeráme dole na vodu rútiacu sa do priepasti), pôsobí veľmi mohutne, dravo a krásne zároveň. Pokračujeme v ceste ďalej, asi po 10 min. prichádzame na miesto, kde sa dolina Kyseľ delí na dve vetvy: Veľký Kyseľ a Malý Kyseľ. Vyberáme si (podľa plánu) trasu cez Veľký Kyseľ (zelená značka ) na Biskupské chyžky. Zrejme "rozhíčkaní" krásou a rozmanitosťou doteraz absolvovaných roklín sme od rokliny Veľký Kyseľ, očakávali viac ako nám v skutočnosti mohla ponúknuť. Nehovorím, že nie je pekná, to nie. Ale dva (na pomery Slovenského raja) priemerne dlhé rebríky popri vodopádoch sa nám málili. Po vyšľapaní na Biskupské chyžky ideme po žltej značke na Malú poľanu a ďalej po Glackej ceste (modrá ) až po turistický smerovník "Suchá Belá-vrchol", ktorý je nám už notoricky známy, keďže sme tu za 3 dni už po tretíkrát. Nasleduje menšia pauza a "bojová porada" o tom, či ešte dnes zvládneme aj Malý Kyseľ (navyše jedine v protismere , čo nie je v súlade s návštevným poriadkom národného parku). Zakrátko je jasné, že Malý Kyseľ len tak nevynecháme. Možno preto, že od rokliny Malý Kyseľ som nemal vopred veľké očakávania, tak ma svojim rázom príjemne prekvapila. Unikátom rokliny je Machový vodopád. Ak sa človek na chvíľu pozabudne, tak môže nadobudnúť pocit, že je niekde uprostred brazílskeho pralesa. Jednoducho pohľad na skalnú stenu obrastenú machom, po ktorom steká voda, je úchvatný. Po rázcestie, kde sa Malý a Veľký Kyseľ spájajú do jednej doliny, musíme zdolať veľa lávok, mostíkov a jeden rebrík. Úsek od daného rázcestia po Kláštorisko zdolávame za nejakých 20 minút (dnes už sme ho raz prechádzali, ale v opačnom smere). Na Kláštorisku si ešte narýchlo obzeráme zvyšky kartuziánskeho kláštora a po zelenej značke sa spúšťame do Hrabušíc.
Napokon ani trampoty s dažďom nám (našťastie) neprekazili naše plány, túru sme nemuseli operatívne skracovať. Všetko sme stihli. Bodaj by tak bolo aj zajtra, pretože nás čaká Sokolia dolina.
Mapy Slovenský Raj: